cumim

27 okt Mac do mozgu

kufrikPred pár dňami som si spočítal že som už 10 ročným užívateľom Macu. Keď som bol v plnom prúde svojho štúdia na Fakulte architektúry v Bratislave ovplyvnil ma môj spolužiak Andrej, ktorý chodil do školy s hliníkovým kufríkom a z neho vždy vyťahoval niečo tenučké, hliníkové, nevídané. Bol to Mac Book G4. Písal sa rok 2006. Vtedy ma Mac zaujal po svojej dizajnovo – funkčnej stránke. Ako architekt som si nikdy nemyslel, že by som mohol pracovať na niečom tak krásnom a  jednoduchom. Ale opak bol pravdou a dodnes nemôžem pochopiť, prečo to nebolo pre mňa samozrejmé od začiatku. Architekt – estetický tvor- musí pracovať s estetickými nástrojmi. Veď preto aj siahame po dizajnových tužtičkách či fixkách. Odvtedy som verný len svietiacemu jablku. Synergia kvality hardvéru, ktorý nemusím a nechcem riešiť, synergia kvality systému, o ktorom neviem že je, a pritom si sem tam nad vyskočenou paletkou ikoniek na obrazovke povzdychnem, i po desiatich rokoch, aký je krásny. Synergia spoľahlivosti a reprezentativnosti. Nástroj, ktorý prirastie k srdcu a je pokorným sluhom každodennej práce… Chcete byť bohatí? Obklopte sa bohatými ľuďmi. Chcete tvoriť krásne veci? Obklopte sa krásnymi vecami.novy-mac

Keďže sa posledné štyri roky intenzívnejšie venujem prezentácii architekúry a viem, že nie je jednoduché predviesť niečo tak, aby to bolo okamžite pozitívne pochopené u klienta, začal ma Apple fascinovať i z iného pohľadu – ich prezentácie. Jednoduchou, premyslenou, podmanivou, precízne údernou na potenciálneho klienta. Jednoduché viem že neznamená ľahké. Prezentovať niečo, na čom ste v tajnosti robili dva tri roky a potom to vyfŕknuť na potenciálnych zákazníkov. Človek to nekupuje hneď, ale zaryje sa mu to do mozgu, chce to, túži po tom, čo nemá. Plasticky si predstavuje, aké výkony podáva, keď už to má. Deti v indii, ktoré skoro nemajú kde bývať, si šetria na svoj ajfoun, pretože cítia neprekonateľnú túžbu po ňom. Šialenosť! Neviem, ako je možné, že ajfoun oslovuje i chudé deti z Indie, ale je to tak..

wysiwigJak to ten Apple robí? Čo za ingrediencie namixuje, že to funguje ako spaľujúca túžba? A teraz nemyslím tým tisících géniov a tisíc zlatých tehličiek potrebných k tejto forme. Teraz myslím na to, ako nám to ten roztomilý gigant naservíruje, aby sme to okamžite chceli. Jeho prezentácia nesľubuje žiadne vymyslenosti. Fakt dostanete to čo vidíte. Fakt to tak môžete a budete používať. Fakt z toho budete mať podobnú radosť, ak nie ešte vačšiu, pretože sa to spojí s vaším potenciálom…

5-toolsMomentálne si myslím, s tým čo viem o prezentácii, že to bude zmes niekoľkých princípov. Princíp príbehu – kde blo tam bolo,… určite to poznáte, príbehy najradšej poslúchame a tiež nás najviac oslovujú. Princíp archetypu – Apple sa prezentuje jednotne pod jedným druhom vystupovania už celú dekádu. Princíp použiteľnosti – čize nedajme tam nič čo by ešte úplne nefungovalo. Párkrat to tak urobili a nefungovalo to a bol to prúser. Princíp kľúčového klienta – cieľovku majú širokú od dizajnérov až po ruské paničky. A presne pre konkrétnu cieľovku navrhujú každý produkt. Mini ipod ako vstupný produkt do apple sveta. Mac Pro pre nekompromisných profíkov. A hlavne asi princíp Prečo – prečo by mali urobiť práve toto a nie niečo iné? Prečo tak a nie inak? Držia sa jednotnej vízie, bojujú proti zavedeným poriadkom. Ale už sa stali tak veľkými, že sami zavádzajú nový poriadok..

Domnievam sa, že budú vinikajúci tvorcovia vo všetkých týchto oblastiach ktoré potom spoja a vytvoria niečo, na čo môžu byť hrdí, je to z nich cítiť. A my to cítime tiež. Nie je to openiazoch, pretože už ako Gucci kedysi povedal, kvalitu si pamätáme dlhšie ako cenu.  Nikdy by za tým čo robím nemali stáť peniaze ako hlavný motor, ale to komu tým môžeme pomôcť a ako..

cumimA ja napriek tomu všetkému analyzovaniu a nadhľadu s otvorenými ústami híkam nad tým, ako znova dokázali posunúť nástroj ktorý tak okamžite milujem. Milujem ju preto lebo milujem to čo s tým vytvorím vo svojej práci. A i keď sa prezentáciou zaoberám profesne, tá ich ma pohltí, ako malé decko, ktoré už len potrebuje tých osemdesiattisíc českých klackov, aby si novú hračku mohlo kúpiť…

Tags:
,